Ako sme stavali

Strachanovka nevyrástla zo dňa na deň. Vyrástla na zelenej lúke v Jánskej doline v júli 2007 a zaujímavosťou je, že ju museli stavať dvakrát: najskôr na skúšku na štátnych majetkoch v Liptovskom Mikuláši a potom naostro tu, kde stojí dodnes.

Fotky nižšie vás prevedú celou cestou – od prvých kolíkov v tráve až po terasu.

1 / 6

Kolíky v tráve

Všetko sa začalo na zelenej lúke. Vytýčili sme pôdorys, vykopali ryhy pre základové pásy a z miešačky do nich tiekol betón.

Do týchto základov, do všetkých rohov a pod každý nosný stĺp, dal Ján Strachan zaliať aj peniaze – pre šťastie.

2 / 6

Zrub rastie aj v snehu

Zima stavbu nezastavila. Žeriav ukladal jedno smrekové brvno na druhé a steny zrubu rástli priamo v snehu.

Na celú kolibu padlo 760 kubíkov smrekového dreva.

3 / 6

Krov a komíny

Na hotové steny prišiel krov a nad ním sa týčili komíny. Dobre vidno aj rohy, kde sa brvná navzájom zamykajú presahmi – tak, ako na starých kolibách.

4 / 6

Strecha, ktorú poznáte z cesty

Strecha s radom vikierov dala Strachanovke siluetu, podľa ktorej ju dnes spoznáte už z cesty do doliny. Ján Strachan sa pri nej inšpiroval slovenskými aj poľskými kolibami.

5 / 6

Koliba sa rozrastá

Časom k pôvodnej kolibe pribudlo nové krídlo. Opäť zrub, krov a strecha, tentoraz zasa cez zimu.

Vnútri vznikol nový priestor s radom okien. Murované časti sa zatepľovali a obkladali drevom, aby nové krídlo splynulo so starým.

6 / 6

Posledný kúsok: terasa

Na záver pribudla drevená terasa okolo koliby. V zime ju zapadá sneh, v lete je plná hostí.

A dnes?

Dnes je Strachanovka jednou z najobľúbenejších adries v Jánskej doline. Keď si u nás sadnete, sedíte v dreve, ktoré na tejto lúke stojí od roku 2007.